Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. Najviac miloval svoju štvrtú manželku, ktorá bola zo všetkých najkrajšia a najočarujúcejšia. Ako jediná od neho dostávala tie najdrahšie darčeky a veľmi mu na nej záležalo.
Svoju tretiu manželku miloval pre jej inteligenciu a často s ním chodievala na dlhé cesty po celom svete. V hĺbke duše sa vždy bál, že ho jedného dňa opustí kvôli niekomu inému…
K svojej druhej manželke sa správal ako k priateľke. Mohol sa jej zveriť s čímkoľvek a ona ho vždy podporila. Ona bola tá, ktorá mu radila, keď mal problém.
Svoju prvú ženu miloval najmenej, hoci k nemu bola najmilšia. To ona mu pomohla vybudovať jeho impérium a nikdy ho neopustila, hoci on dával prednosť spoločnosti iných žien…
Ale nič netrvá večne a kráľ to zistil sám. Dozvedel sa, že trpí vážnou chorobou. Zostávalo mu len pár dní života a čakali ho nepríjemné rozhovory… „Mám štyri ženy, ale keď zomriem, zostanem sám. Chcem, aby mi aspoň jeden z nich robil spoločnosť po mojej smrti…“ A tak sa s každým z nich osobne porozprával.
Najprv si pozval najmladšiu zo žien – tú, ktorú miloval najviac zo všetkých – a povedal:
„Milujem ťa najviac zo všetkých svojich žien. Vždy som ti dával tie najkrajšie a najvzácnejšie dary. Vždy mi na Tebe záležalo najviac zo všetkých mojich žien a teraz som vážne chorá. Chcem sa ťa opýtať, či budeš so mnou aj po mojej smrti.“
Mladá žena prekvapene pozrela na kráľa a krátko mu odpovedala:
„To je úplné šialenstvo.“
Potom odišla a kráľ ju už nevidel až do svojej smrti.
Odpoveď jeho najmladšej manželky ho hlboko ranila, ale nestrácal nádej. Pozval teda svoju tretiu manželku a veril, že mu bude robiť spoločnosť aj po jeho smrti. Pozval ju k svojej posteli a povedal:
„Miloval som ťa celý svoj život, ktorý sa čoskoro skončí. Budeš stáť po mojom boku aj po mojej smrti?“
Žena sa naňho chladne pozrela a povedala:
„Samozrejme, že nie! Som ešte mladá a po tvojej smrti sa opäť vydám za niekoho iného!“
Kráľ cítil, že mu zlomila srdce, ale ešte nestratil nádej. Pozval svoju druhú manželku do miestnosti:
„Vždy, keď som to potreboval, pomohli ste mi vyriešiť všetky moje problémy. Teraz sa ťa chcem na niečo opýtať – budeš mi robiť spoločnosť aj po mojej smrti?“
„Tentoraz ti nemôžem pomôcť, ale postarám sa, aby si mal čo najvkusnejší pohreb.“
Na ďalšej strane nájdete šokujúcu odpoveď prvej ženy, hoci sa jej kráľ ani nepýtal…
Staršia žena, kráľova prvá manželka, ticho vstúpila do miestnosti a zašepkala:
„Budem ťa nasledovať kamkoľvek. Zostanem s Tebou navždy.“
Prekvapený kráľ sa na ňu pozrel a po chvíli ticha povedal:
„Mal som Ti dať len to najlepšie, keď som mohol. Mal som sa ťa pokúsiť pochopiť, kým som mal ešte šancu.“
Všetci máme štyri takéto ženy!
Štvrtou ženou je naše telo. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa oň staráme – skôr či neskôr nás sklame.
Tretia manželka je náš majetok. Po našej smrti ju bude mať niekto iný… Na ďalšej strane sa dozviete, čo predstavujú ďalšie dve ženy.
Druhá žena predstavuje našu rodinu a priateľov. Môžu byť s nami, podporovať nás a radiť nám, ale jediné, čo pre nás môžu urobiť, je zariadiť nám pohreb, keď zomrieme.
Prvou ženou je naša duša… je to tá, o ktorú sa musíme starať, aby bola čistá, dobrá a šťastná… je to tá, ktorá s nami zostane až do konca.