Vedci zverejnili novú štúdiu: Samota počas pandémie či sviatkov ovplyvňuje celkové zdravie ľudí

Zdieľajte článok na

Nová štúdia v magazíne Nature Communications preukázala v mozgu osamelých ľudí niečo ako „podpis“, ktorý ich zásadným spôsobom odlišuje od ostatných. Súvisí to s funkčnosťou jednotlivých častí mozgu, ako aj s ich vzájomnou komunikáciou.

Tím kanadských vedcov skúmal údaje z magnetickej rezonancie (MRI), genetické predispozície a psychologické sebahodnotenie približne 40-tisíc dospelých ľudí v strednom a staršom veku, ktorí sa do výskumu dobrovoľne prihlásili.

Autori štúdie z McGill Universityporovnali údaje účastníkov, ktorí uvádzali, že sa často cítia osamelí s tými, ktorí sa tak necítia. V mozgoch osamelých ľudí našli niekoľko unikátnych nálezov.

Sieť predvoleného režimu

Mozgová aktivita osamelých ľudí sa prejavovala najmä v tých oblastiach mozgu, ktoré sú zapojené do „vnútorných“ myšlienok. Tie sa týkajú spomienok, budúceho plánovania, predstavovania si či premýšľania o iných ľuďoch.

Kanaďania zistili, že táto sieť predvoleného režimu (DMN), ako sa mozgovým prejavom opísaným vyššie hovorí, je u osamelých ľudí prepojená silnejšie. Navyše, objem ich šedej hmoty v DMN oblastiach mozgu bol väčší.

Osamelosť môže súvisieť s demenciou

 Článok máte odtiaľto odomknutý

To, že štruktúra a funkcia tejto siete sú spojené so samotou, môže byť spôsobené tým, že osamelí ľudia s väčšou pravdepodobnosťou prekonávajú svoju sociálnu izoláciu pomocou fantázie, spomienok na minulosť alebo nádejou do budúcnosti.

„Pri absencii požadovaných sociálnych skúseností môžu byť osamelí jedinci ťahaní k myšlienkam zameraným na vnútornú potrebu, ako je spomínanie alebo predstavovanie si sociálnych skúseností,“ vysvetľuje Nathan Spreng, hlavný autor štúdie.

Osamelosť je v spoločnosti čoraz viac považovaná za veľký zdravotný problém. Predchádzajúce štúdie preukázali, že u starších ľudí, ktorí pociťujú osamelosť, je vyššie riziko poklesu kognitívnych funkcií a vzniku demencie.

Nová liečba?

Pochopenie toho, ako sa osamelosť prejavuje priamo v mozgu, by mohlo byť kľúčom k prevencii neurologických ochorení a k vývoju liečby.

„Začíname chápať vplyv osamelosti na mozog. Rozšírenie našich vedomostí v tejto oblasti nám pomôže lepšie si uvedomiť naliehavosť znižovania osamelosti v súčasnej spoločnosti,“ dodáva spoluautor štúdie Danilo Bzdok.

Vo sviatočnom období by sme preto mali všetci myslieť na tých, ktorí sa nemajú s kým porozprávať či stretnúť. Rovnako dôležité však je aj to, aby sme pri našej snahe o pomoc nezabudli na riziká a dodržali všetky bezpečnostné opatrenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

 

autor: Petra Lániková, webnoviny.sk

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na

You Might Also Like