Tu je dôvod, prečo existujú bublinky na baliacej fólii! Viete, že pôvodne to mala byť tapeta ?

Snáď každého z nás od detstva bavilo praskať bublinky na bublinkovej fólie, a ak si myslíte, že ste pre to jedineční, sklameme vás. Tento druh zábavy bol ocenený aj v rokoch, kedy bola táto vec vynájdená.

Všetko sa to začalo v roku 1950, kedy americký inžinieri Alfred Fielding a Marc Shavan začali pracovať na vytvorení inovatívnej tapety. Táto vec si mala podľa odborníkov podmaniť celý trh. Existovali dôvody prečo. Po druhej svetovej vojne americká ekonomika začala rásť rýchlejšie a preto sa nové materiály stali módnejšie.  Američania tak mali možnosť vybaviť si domovy najnovšou módou.

V snahe vytvoriť model bezkonkurenčnej tapety, inžinieri Fielding a Shavan prilepili na novo vynájdenom stroji dva kusy polyetylénu. Výsledkom bolo, že na jednej strane sa objavil vzor z bublín a na druhú stranu použili papierový substrát na lepidlo.

Myšlienka bola však príliš inovatívna a obyčajní Američania sa neodvážili nakupovať také nezvyčajné tapety, dávajúc prednosť známym materiálom pri zariaďovaní domov.

Spoločnosť Fielding a Shavan však utrpeli straty. Inžinieri boli už pripravení predávať všetok tovar, ale potom ich oslovili noví zákazníci. Miestni poľnohospodári videli v podivnej izolácii tapiet skvelú vec pre ich skleníky. Materiál sa však ukázal ako slabá ochrana pred slnečným svetlom a dažďom a nedokázal odolávať skúškam. Zdá sa, že posledná šanca na záchranu tohto podniku bola stratená.

IBM však na jeseň roku 1959 verejnosti predstavila nový počítač – počítač s rovnakou veľkosťou ako auto, ale pokročilý na tieto časy.

Firma potrebovala inovatívne balenie a preto požiadali spoločnosť Fielding a Shavan o pomoc. Veľkú rolu zohral fakt, že ich produkt nebol až tak populárny a preto bola výroba filmovej fólie s bublinkami rýchlym a pomerne lacným procesom.

Keďže spoločnosť IBM v polovici šesťdesiatych rokov predávala asi 10 000 svojich drahých zariadení zabalených vo filme s bublinkami vzduchu (náklady na jeden počítač predstavovali približne 1 milión dolárov), potom podnikanie Fieldingu a Shavana začalo rýchlo stúpať do výšin.

Len pár mesiacov po podpísaní zmluvy s IBM, v roku 1960, partneri založili Sealed Air, čo doslovne môžeme preložiť ako „uväznený vzduch“. Čoskoro sa podnik rozrástol do obrovskej korporácie s čistým ziskom 250 miliónov dolárov a celkovým obratom okolo 3 miliárd dolárov.

Je ťažké povedať, kto prvý si vychutnával prasknutie týchto obalových bublín. Možno to boli ich vynálezcovia alebo to boli znudení programátori IBM. Táto zábavka však začala byť tak obľúbená, že sa stala populárnou dokonca aj v kine.

Podobná posadnutosť sa objavila aj vo filme „Lietadlo“ či mládežníckej komédii „Kde je moje auto, kámo?“. Počas týchto ťažkých časov sa táto zábavka javila ako odreagovaním. Dokonca aj zvieratá sú šťastné, že môžu praskať bublinky.

Čoskoro sa obal zmenil a faktom je, že 98% objemu filmu je vzduch, takže nie je úplne výhodné prepraviť ho. V spoločnosti Sealed Air sa rozhodli vytvoriť nový formát pre film, ktorého bublinky sú nahustenejšie.

Zdá sa, že budeme musieť prijať fakt, že vylepšený film nemusí prasknúť. Máte radi aj vy praskanie bubliniek? Boli by ste rozrušení, kebyže sa funkčnosť nového filmu zmení?

ZDROJ: ofigenno.com