Kde sú tie časy, kedy autá nemali airbagy, lieky nemali bezpečnostné uzávery, voda sa pila z okolitých napájadiel a nie z plastových fliaš a bolo raritou, keď mal niekto počas bicyklovania prilbu. Dnes sú tieto a ešte mnohé ďalšie veci už len dávnou minulosťou.
Povedzme si však, kto by si rád zaspomínal na rôzne zážitky z tohto odbobia?! Keď sa z domu odišlo ráno a prichádzalo sa za súmraku, pretože hranie niekde vonku bolo dôležitejšie ako samotné jedlo.
Za sprievodu pouličných lámp sme v skupinkách prichádzali domov. Rodičia nás privítali v úplnom kľude a to neexistovali žiadne telefóny. Pre dnešný svet nepredstaviteľné.
Boli časy, kedy sme si len tak jeden druhému zlomili ruky, nohy alebo nosy. Bojovali sme o to, kto bude mať loptu, no nikomu to nevadilo, pretože to bola bežná súčasť hry. Kľudne sme si mohli vychutnávať najrôznejšie maškrty ako babkine buchty, zmrzlinu, koláče alebo rôzne sladkosti a prekvapivo nikto z nás nebol obézni.
Prečo? Pretože výdaj energie bol abnormálne vyšší ako samotné kalorické množstvá pochutín. V skutočnosti, sme ani len nevedeli čo je to denný kalorický príjem alebo nejaký výpočet BMI.
Neexistoval žiaden YouTube a smartfón. Filmy sa pozerali u toho, kto vlastnil televízor a to bola ďalšia príležitosť ako sa stretávať aj pri bežných aktivitách v pohodlí domova. Zaľúbené páriky si mali vždy čo povedať a za spevu vtáčikov, presedeli aj celé hodiny na lavičkách v parku, smejúc sa a spievajúc obľúbenú pieseň.
Ak sa nám prihodilo niečo zaujímavé a chceli sme to povedať našim kamarátom, tak sme sa jednoducho zobrali a išli sme zvoniť po domoch a oznamovať noviny. Len tak, bez všetkého. Občas sa teda stalo, že sme zablúdili chtiac-nechtiac aj na iný zvonček a so smiechom sme utekali, aby nás nedolapil nejaký pán sused.
Tento svet nás naučil, ako byť vo všetkom sám za seba, ako byť úprimný a kamarátsky, no veriť a spoliehať sa vždy len sám na seba. Vymýšľať vždy niečo nové, neprebádané a žiť v súlade s pravidlami a prírodou. Mali sme voľnosť a s tým aj zodpovednosť a čo je najhlavnejšie, naučili sme sa zodpovedať za naše skutky a pripúšťať si zlyhania.
ZDROJ: facebook.com