Strata blízkeho nás dokáže hlboko raniť. Po týchto slovách si uvedomíte skutočnú hodnotu života!

Widow looking at the photo of her dead husband

Zdieľajte článok na

Ako často sa hneváte na svojich príbuzných? S koľkými z nich sa nebavíte? Dokonca sa stáva, že sa pohádame aj s tými najbližšími a tak sa jedného dňa stane, že dieťa prestane svojich rodičov navštevovať, volať im a pomáhať. Vzťah medzi rodičmi a dospelým dieťaťom je narušený. Nestalo sa to aj vám? Zrazu ste si prestali užívať tie neoceniteľné chvíle, ktoré ste strávili s vašimi najbližšími príbuznými, ktorí nás tak úprimne milujú.

Strata blízkej osoby: Človek vždy berie všetko okolo seba za samozrejmosť. Keď zrazu niečo z toho stratí, cíti hnev, rozčarovanie, čo vedie k depresii. Jediné čo môže urobiť je, že pochopí, že príbuzný je už navždy preč a život nebude rovnaký ako predtým.

Hlavou mu prúdi stále tá istá veta: „keby bolo keby…“. Nemá však zmysel neustále si ju opakovať. Jasné, že je nám ľúto, čo sa stalo.  Ani mi nebudeme žiť večne a nevieme, ktorý deň je náš posledný. Preto nežite s hlavou v smútku a neodháňajte od seba ľudí, ktorých máte radi. Je jasné, že strata milovaného človeka je vždy neočakávaná.

„Keď otec zomrel, nebol som pri ňom. Dozvedel som sa to od matky, ktorá mi zatelefonovala. Bol dlhodobo chorý, tak sa mi uľahčilo, že aspoň netrpel dlho. Avšak začali ma ťažiť spomienky na to, že som sa s ním ani nestihol rozlúčiť. Vyčítam si to do dnes.“

„Boli sme v nemocnici, počuli sme, ako všetky prístroje naokolo, kde ležal môj otec, pípali. Myslela som si, že sú to najťažšie momenty môjho života. O rakovine, ktorú mal môj otec, sme sa dozvedeli len pred 9 mesiacmi, akurát že teraz sme už vedeli, čo čakať. Bolesť sme však cítili všetci.“

„Nedokážem prekonať svoj žiaľ. Niekto hovorí, že časom všetko prejde, no ja s tým nesúhlasím. Nedokážem si priznať, že otec už nie je medzi nami. A nechcem, aby mi niekto povedal, že mám len pretočiť stránku v knihe života a ísť ďalej. Takto to nefunguje.“

„Nezáleží na tom, kým som bol predtým, dnes som oveľa citlivejší, než som stratil svojho otca. Pre priateľov, ktorí zažívajú ich vlastné straty, som sa stal mentorom a taktiež som sa stal priateľskejší voči cudzím ľudom. „

Ak ste pohádaní s vašimi rodičmi, urobte prvý krok k zmiereniu, ak ste dlho s nimi nehovorili, zavolajte im alebo ich navštívte. Veď aký je to život bez našich milovaných? Skúste sa nad tým zamyslieť.

Ak vás článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať so svojimi priateľmi, ktorí sa možno v takej situácii nachádzajú.

ZDROJtakprosto.cc

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na