Táto stará dáma vôbec nevyzerá ako slávna klaviristka, ktorou je, alebo by aspoň mala byť. Skladbu, ktorú počujete na nahrávke, zložila, keď mala len trinásť rokov. Kto je teda Natalie?
Po prvé, je to ikona Melbourne. Hrá na uliciach austrálskeho mesta a tvrdí, že najlepšie sa cíti medzi davom, najmä preto, že „v koncertnej sále by som ten efekt nezískala; pretože tam chodí len určitý typ ľudí. A to, čo hrám ja, je pre všetkých.“ Po druhé, hoci vyzerá ako bezdomovkyňa (ktorou mimochodom aj bola), vyštudovala prestížne školy. Začína sa učiť hrať na klavíri v škole, ktorú vedú mníšky. V pätnástich rokoch získava štipendium na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne, hrá v kapele a cestuje po svete…. Jej príbeh sľuboval pestrý život, Natalie sa vydala a mala deti, ale bohužiaľ dve z jej dcér zomrú, jedna pri nehode a druhá na chorobu. Manžel ju opustí a Trayling sa už nikdy s nikým nezapletie. Jej syn má v dôsledku zle nastavených liekov poškodený nervový systém a nie je schopný pracovať. Natalie im zarába peniaze hraním, ale na živobytie to nestačí. Nathan skončí v domove pre mužov a jeho matka už deväť rokov žije pod holým nebom, pričom občas býva v rôznych typoch útulkov. Napriek tomu v žiadnom z nich dlho nevydržala – nemala kontakt s hudbou.
Nakoniec od roku 2004 anemickú Natalie podporujú majitelia hotela v Melbourne. Ocenili jej mimoriadny talent a výmenou za niekoľko koncertov týždenne v ich hoteli poskytli Natalie do užívania izbu. A ona? Je šťastná, že má kde a pre koho hrať.