Milan Lasica hral vo dvojici s Júliusom Satinským (mimoriadne populárna bola relácia Ktosi je za dverami) viac ako päťdesiat rokov. Vyhľadával svoju spoločnosť – písanie originálnych textov a ich predvádzanie bolo jeho obľúbenou súčasťou divadla. Popularitu si získali už v 60. rokoch minulého storočia v televíznom programe Hovory H. Ale s Miroslavom Horníčkom sa len tak nestretávali. “Nemysli si, že celý čas vystupujem len s tebou. Možno ste si to už všimli – vystupujem s ľadovým – mali by ste občas pozerať televíziu,” povedal Satinskému.
Pravidelne vystupoval aj s Boleslavom Polívkom.
Herectvo však neštudoval a po skončení strednej školy sa zapísal na štúdium dramaturgie, ktoré neskôr ocenil. “To mi umožnilo venovať sa divadlu podľa vlastných predstáv – nie podľa toho, ako ma k tomu viedol niekto iný.”
Hovoril aj o tom, ako ho fascinovalo písanie textov a zároveň som k nim vymýšľal hudbu. Písal piesne napríklad pre Hanu Hegerovú a Petra Lipu. Nebol to len on, s kým si rád zaspieval.
Zahral si aj v mnohých filmoch, ako napríklad Drahí priatelia, Áno, slúžil som anglickému kráľovi, Saturnin a Traja veteráni. Spolu so Satinským si zahral vo filmoch Teplý pozdrav z krajiny a Nekonečno – nevystupovať. A úloha jeho starého otca vo filme Ako sme hrali na hranici bola jednou z jeho posledných…
ONLINE NABYTOK:
