Madeleine Albrightová, ktorá počas druhej svetovej vojny ako dieťa utiekla z rodného Československa pred nacistami, ale stala sa prvou ženou na poste ministerky zahraničných vecí USA a v neskorších rokoch aj ikonou feministickej popkultúry, zomrela v stredu vo veku 84 rokov, uviedla jej rodina.
Albrightová bola tvrdou diplomatkou v administratíve, ktorá sa neváhala zapojiť do dvoch najväčších zahraničnopolitických kríz 90. rokov – genocíd v Rwande a Bosne a Hercegovine.
„So zlomeným srdcom oznamujeme, že Dr. Madeleine K. Albrightová, 64. ministerka zahraničných vecí USA a prvá žena na tomto poste, dnes zomrela. Príčinou bola rakovina,“ uviedla rodina na Twitteri.
Albrightová bola v rokoch 1993 až 1997 veľvyslankyňou USA pri OSN a v rokoch 1997 až 2001 ministerkou zahraničných vecí amerického prezidenta Billa Clintona.
Počas pôsobenia v OSN presadzovala tvrdší postup voči Srbom v Bosne po tom, ako bosnianskosrbské vojenské sily obliehali hlavné mesto Sarajevo.
Počas Clintonovho prvého funkčného obdobia sa mnohí špičkoví experti administratívy na zahraničnú politiku nechceli angažovať, pretože si živo pamätali, ako Spojené štáty uviazli vo Vietname.
V roku 1995 bosnianskosrbskí vojaci obsadili tri moslimské enklávy, Srebrenicu, Gorazde a Zepu, a zmasakrovali viac ako 8 000 ľudí.
Spojené štáty reagovali spoluprácou s NATO na leteckých útokoch, ktoré si vynútili ukončenie vojny, ale až po troch rokoch.
Skúsenosti Albrightovej ako utečenkyne ju podnietili k tomu, aby presadzovala, aby sa Spojené štáty stali superveľmocou, ktorá tento vplyv využila. Chcela „svalnatý internacionalizmus“, povedal James O’Brien, hlavný poradca Albrightovej počas bosnianskej vojny.
Raz rozčúlila šéfa Pentagónu otázkou, prečo armáda udržiava viac ako 1 milión mužov a žien v zbrani, keď ich nikdy nepoužíva.
Na začiatku Clintonovej administratívy, keď neúspešne presadzovala rýchlejšiu a silnejšiu reakciu v Bosne, Albrightová podporila tribunál OSN pre vojnové zločiny, ktorý nakoniec dostal do väzenia architektov tejto vojny vrátane srbského prezidenta Slobodana Miloševiča a vodcov bosnianskych Srbov, povedal O’Brien.
Albrightová zaujala tvrdý postoj k incidentu z roku 1996, keď kubánske stíhačky zostrelili dve neozbrojené lietadlá so základňou v USA, a povedala: „To nie je cojones, to je zbabelosť,“ pričom použila španielsky vulgarizmus, ktorý znamená „semenníky“.
Albrightová, ktorá sa narodila v bývalom Československu v roku 1937, bola nominovaná na post prvej ženy na poste ministerky zahraničných vecí a v roku 1997 bola jednomyseľne potvrdená. Vo funkcii bola do roku 2001.
Bolestné lekcie získané v Rwande a Bosne Spojeným štátom dobre poslúžili v Kosove, keď Washington videl, ako silnejší Srbi začali program etnických čistiek voči etnickým Albáncom. NATO reagovalo 11-týždňovou kampaňou leteckých útokov v roku 1999, ktorá sa rozšírila až na Belehrad.
Počas snáh o nátlak na Severnú Kóreu, aby ukončila svoj program jadrových zbraní, ktoré boli nakoniec neúspešné, Albrightová v roku 2000 odcestovala do Pchjongjangu, aby sa stretla so severokórejským vodcom Kim Čong-ilom, čím sa stala najvyššie postaveným predstaviteľom USA, ktorý navštívil túto tajnostkársku komunistickú krajinu.
Po skončení Clintonových rokov a 90. rokov sa Albrightová stala ikonou pre generáciu mladých žien, ktoré hľadali inšpiráciu pri hľadaní príležitostí a rešpektu na pracovisku. Albrightová rada hovorila: „Pre ženy, ktoré si navzájom nepomáhajú, je v pekle zvláštne miesto.“
Madeleine Albright, the barrier-breaking political leader who immigrated to the United States as a refugee and eventually became the first woman to ever serve as Secretary of State, died Wednesday of cancer. She was 84 https://t.co/1k9d4pO90Q
— TIME (@TIME) March 23, 2022
Albrightová bola výrazným kontrastom k svojim predchodcom a mužským kolegom v uniformách. Oblečením a šperkami vysielala štipľavé politické posolstvá. Jednou z obľúbených bola hadia brošňa, odkaz na irackého vodcu Saddáma Husajna, ktorý ju nazval „bezkonkurenčným hadom“.
O svojich charakteristických šperkoch napísala knihu, jeden z niekoľkých bestsellerov, v ktorom vysvetlila, že spony boli diplomatickým nástrojom. Balóniky alebo kvetinové spony by naznačovali, že sa cíti optimisticky, zatiaľ čo krab alebo korytnačka by naznačovali frustráciu.
Narodila sa 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová a jej rodina utiekla v roku 1939 do Londýna, keď Nemecko okupovalo Československo. Vo veku 10 rokov navštevovala školu vo Švajčiarsku a prijala meno Madeleine.
Bola vychovávaná ako rímska katolíčka, ale po tom, ako sa stala ministerkou zahraničných vecí, denník Washington Post vyhrabal dokumentáciu, podľa ktorej bola jej rodina židovská a príbuzní vrátane troch starých rodičov zahynuli počas holokaustu. Jej rodičia pravdepodobne konvertovali zo židovstva na katolicizmus, aby sa vyhli prenasledovaniu, keď nacizmus v Európe silnel, uviedol denník.
Po vojne rodina opustila Londýn a vrátila sa do Československa, ktoré sa vtedy nachádzalo v období komunistického prevratu.
Jej otec, diplomat a akademik, ktorý bol odporcom komunizmu, presťahoval rodinu do Spojených štátov, kde vyučoval medzinárodné štúdie na Denverskej univerzite. Jednou z jeho obľúbených študentiek bola Condoleezza Riceová, ktorá sa v roku 2005 stala druhou ženou na poste ministerky zahraničných vecí za vlády republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha.
„Je celkom pozoruhodné, že tento český emigrantský profesor vyškolil dve ministerky zahraničných vecí,“ povedala Albrightová v roku 2006 pre New York Times.
Albrightová navštevovala Wellesley College v Massachusetts a doktorát získala na Kolumbijskej univerzite. Plynule alebo takmer plynule ovládala šesť jazykov vrátane češtiny, francúzštiny, poľštiny a ruštiny, ako aj angličtiny.
V roku 1959 sa vydala za dediča novín Josepha Medilla Pattersona Albrighta, s ktorým sa zoznámila počas práce v Denver Post, a mali tri dcéry. Rozviedli sa v roku 1982.
Nasledovala svojho otca v akademickej oblasti, ale zapojila sa aj do demokratickej politiky. V roku 1976 Albrightová nastúpila do štábu senátora Edmunda Muskieho, demokrata z Maine, a o dva roky neskôr sa stala členkou štábu Rady národnej bezpečnosti prezidenta Jimmyho Cartera.
Po odchode z Clintonovej administratívy napísala sériu kníh. Jedna z nich, „Peklo a iné destinácie“, vyšla v apríli 2020. Medzi ďalšie patrí jej autobiografia „Madam Secretary: A Memoir“ (2003) a „Read My Pins: (2009): „Príbehy z diplomatovej šperkovnice“.
Prostoreká Albrightová robila výpady do populárnej kultúry. Hviezda seriálu „Parks and Recreation“ Amy Poehlerová mala vo svojej kancelárii obraz Albrightovej.
V roku 2005 sa v televíznom seriáli „Gilmorove dievčatá“ postave Rory snívalo, že Albrightová v červenom obleku a so špendlíkom s orlom je jej matka.
V roku 2018 spolu s ďalšími bývalými ministrami zahraničných vecí Colinom Powellom a Hillary Clintonovou informovala fiktívnu ministerku zahraničných vecí v seriáli „Madam Secretary“, kde vášnivo hovorila o nebezpečenstve zneužívania nacionalizmu.
Breaking News: Madeleine Albright died at 84. A brilliant analyst of world affairs, she was the first woman to serve as U.S. secretary of state. https://t.co/4KIjWRuQ0T pic.twitter.com/nPRBTD7CHL
— The New York Times (@nytimes) March 23, 2022
zdroj: reuters.com