Slováci, zbystrite pozornosť: Po pracovnej dobe už telefón šéfovi dvíhať nemusíte!

Zdieľajte článok na

Pred pandémiou bola práca z domu považovaná skôr za výnimku z pravidla. Rok 2020 však ukázal, že z domu sa pracovať dá a možno predpokladať, že na tento trend nastúpi mnoho firiem a zamestnancov.

Práve v ich záujme sa upravila legislatíva, ktorá nastavuje podmienky práce z domu. Platiť bude od 1. marca a zamestnancom by mala pomôcť lepšie rozdeliť pracovný a osobný život.

Presnejšia definícia

V rámci zmien však Zákonník práce pojem „práca z domu“ alebo „home office“ nepoužíva. Výkon povolania zamestnancov, ktorí pracujú z pohodlia domova, označuje ako „domácka práca a telepráca“.

Zaradzuje sa sem druh práce, ktorú možno vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa. Služobná cesta alebo návšteva klienta sem teda nepatrí. Rovnako tak situácie, kedy zamestnanec musí pracovať dočasne z domu pre mimoriadne okolnosti.

Napríklad, ak sa musí starať o choré dieťa alebo pracovať z domu pre epidemiologickú situáciu, pričom po skončení takejto „prekážky“ sa vracia do priestorov, kde svoju prácu vykonáva bežne.

Domácka práca a telepráca sa totiž musí vykonávať pravidelne. V praxi však pravidelnosť nemusí znamenať režim od pondelka do piatka. Môže to byť dvakrát do týždňa či raz do mesiaca.

Zamestnanec by si mal preto overiť, či je jeho práca z domu len dočasným riešením, napríklad pre pandémiu, alebo skutočnou domáckou prácou a teleprácou podľa Zákonníka práce.

Od toho totiž závisí na jednej strane rozsah jeho práv a na druhej strane miera povinností, ktoré si voči nemu bude plniť zamestnávateľ.

Potrebný súhlas oboch strán

Na domáckej práci a telepráci sa musia obe strany dohodnúť. Zamestnanec si ju nemôže nárokovať a zamestnávateľ ju mu nemôže prikázať. Neschopnosť dohodnúť sa nemôže viesť k skončeniu pracovného pomeru.

Zákonné dôvody na prepustenie zamestnanca sa totiž podľa advokáta Michal Bezáka nemenili. „Ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nemôže platne skončiť pracovný pomer z dôvodu, že nedošlo k dohode na domáckej práci a telepráci,“ vysvetľuje.

Pripúšťa však, že táto nezhoda môže viesť k skončeniu pracovného pomeru nepriamo. Práca z domu totiž môže zamestnávateľom ušetriť náklady, napríklad na prenájom kancelárií.

„Záujem zamestnávateľa na úspore nákladov môže viesť aj ku zníženiu počtu zamestnancov, čo je však výpovedný dôvod definovaný v Zákonníku práce,“ upozorňuje Bezák.

Dôležité je kde a kedy

Advokát dopĺňa, že nemenej dôležité je dohodnúť si spravodlivé podmienky výkonu domáckej práce, teda jej miesto a čas. Miesto práce však nemusí byť vymedzené presne, napríklad domácou adresou zamestnanca.

Pracovník si vtedy môže sám vybrať, odkiaľ bude pracovať, ale musí mu to umožniť povaha práce. To do praxe na Slovensku zavádza takzvané digitálne nomádstvo, teda prácu z kaviarne či vlaku.

Na dohode medzi stranami je aj pracovný čas zamestnanca, ktorý môže byť fixný alebo pružný. Ďalšou alternatívou je jeho rozvrhnutie s ohľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa.

Teda zamestnanec bude musieť prácu odovzdať do požadovaného termínu a je jedno, ako si daný čas rozdelí medzi prácu a osobný život. Takáto dohoda znamená, že zamestnávateľ nemá právo neskôr zamestnancovi určovať, koľko hodín v týždni má pracovať, či v ktoré dni byť online.

Pracovné prostriedky

Novela upravuje aj otázky pracovných prostriedkov a pomôcok, medzi ktoré najčastejšie patrí počítač, telefón či internetové pripojenie. Zamestnávateľ je povinný tieto veci zamestnancovi poskytnúť alebo inak zabezpečiť.

Podľa Miriam Filovej, hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) sa už v súčasnosti zamestnávatelia snažia zamestnancom vyjsť čo najviac v ústrety a nevyhnutné pracovné prostriedky zapožičiavajú.

Môžu sa však s nimi dohodnúť na používaní ich vlastného vybavenia. Malo by k tomu dôjsť iba vtedy, ak zamestnávateľ nevie túto povinnosť splniť inak a za ich používanie patrí zamestnancovi náhrada. „Zamestnancovi totiž vzniknú zvýšené náklady na energie, internetové pripojenie,“ vysvetľuje advokát.

Pracovník by si však mal overiť, ako túto možnosť upravuje pracovná alebo kolektívna zmluva, aby sa nestalo, že bude v budúcnosti s výškou náhrad nespokojný.

Lepšie je mať podmienky na papieri

Pozor si treba dať aj pri dobrovoľnom používaní vlastných pracovných prostriedkov. Zákonník práce totiž uvádza povinnosť zamestnanca používať nástroje, prostriedky a zariadenia zamestnávateľa.

Ak sa teda rozhodne, že bude využívať vlastný počítač, pretože je výkonnejší, alebo svoj telefón, pretože je pohodlnejší, nemusí sa dočkať úhrady zvýšených nákladov, pokiaľ mu zamestnávateľ ponúkal na prácu svoje zariadenia.

Pre odstránenie sporov a nedorozumení je podľa Bezáka dobre písomne sa dohodnúť nie len na tom, ktoré zariadenia, nástroje a prostriedky sa budú využívať, ale aj na tom, ktoré náklady sa budú uhrádzať a ako ich bude zamestnanec preukazovať.

Ani využívanie vlastných prostriedkov a nástrojov zamestnanca nezbavuje zamestnávateľa jeho povinností v oblasti bezpečnosti. Stále je zodpovedný napríklad za ochranu údajov klientov a túto zodpovednosť nemôže preniesť na svojho pracovníka.

Nárok na odpojenie

Väčšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom by malo priniesť oficiálne zavedenie práva na odpojenie. V praxi to znamená, že po uplynutí pracovného času už zamestnanec nie je povinný zdvíhať služobný telefón či odpovedať na pracovné e-maily.

Platí to aj počas dovolenky či v prípade prekážok v práci. V týchto prípadoch sa „odpojenie“ zamestnanca nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny a nesmie sa trestať. Výnimkou je iba pracovná pohotovosť alebo práca nadčas.

Zamestnávateľ tak už nemôže očakávať, že zamestnanci budú na telefóne alebo mailoch dostupní 24 hodín denne.

Práca z domu má aj úskalia

Zamestnávateľ tiež musí dohliadnuť, aby zamestnanci pracujúci z domu neboli diskriminovaní voči tým, ktorí navštevujú pracovisko. Aj pracovníci domáckej práce a telepráce majú nárok na školenia alebo iné výhody, ktoré majú ich kolegovia na pracovisku.

„Významné je i vyriešenie otázky predchádzania izolácie zamestnanca počas domáckej práce,“ upozorňuje Bezák.

Ako vysvetľuje, pri práci z domu bude potrebné, aby zamestnávatelia hľadali vhodnú formu zapojenia takýchto zamestnancov do kolektívu.

Advokát zároveň, aj na základe vlastných skúseností, varuje, že domácka práca, najmä pri mladších deťoch, má pre zamestnanca aj isté úskalia. Napríklad trojročnému dieťaťu je totiž úplne jedno, že jeho rodič pracuje z domu a jeho súrodenec má vo vedľajšej izbe práve on-line vyučovanie.

Existenciu nevýhod potvrdzuje aj Filová, ktorá upozorňuje, že napriek tomu, že sa mnohým firmám a zamestnancom home office osvedčil, u iných môže vyvolať stratu produktivity alebo pocit zvýšenej izolácie.

Preto je podľa Bezáka potrebné zvážiť, či úspora času, ktorú by inak zamestnanec strávil dochádzkou na pracovisko, stojí za to.

 

autor: Kamila Oláhová webnoviny.sk

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na