PRÍBEH: Našla mačiatko, ktoré bolo v hroznom stave, a keď mu pomohla, stalo sa niečo, čo jej zlomilo srdce

Zdieľajte článok na

Toto je príbeh ženy, ktorá na svojej ceste stretla umierajúce mačiatko.

Jedného dňa som sa vybrala na prechádzku mimo mesta. Kráčala som po poľnej ceste, dávala som pozor na kravské výkaly a v duchu som preklínala hnoj rozhádzaný pod nohami.

Videla som mačiatko, ktoré mňaučalo tak strašne, až pišťalo. Bolo v hroznom stave. V ústach malo chrasty a na labkách ružové jazvy. Na mnohých miestach mu vypadávala srsť a zostávala iba čierna koža. V oboch očiach malo hnis a neznesiteľne pišťalo.

Ostatní ľudia videli jeho bolesť, ale prešli okolo. Ignorovali ho. Nemohla som ho ignorovať. Pristúpila som k mačiatku a opatrne som ho zdvihla.

Nevedel som, čo mám robiť. Ľudia, ktorí prechádzali okolo mačiatka, ma teraz videli, ako držím úbohé umierajúce mačiatko.
Povedala som si, že si ho musím umyť. Išla som za kamarátkami a jediné, na čo som myslela, bola čo najskoršia návšteva kúpeľne. Tam som dala mačiatko do starej misky.

Mačiatko stále pišťalo a kúpanie sa mu veľmi nepáčilo. Bránilo sa, ale bola taká slabé, že sa nakoniec vzdalo. Dôkladne som ho umyla od chvosta po hlavu, len tvár som mu neumývala. Kocúr sa bránil a bolo to emocionálne náročné, ale umývala som ho takmer dve hodiny. Celá miska bola špinavá od kalu, ktorý vytiekol z mačiatka. Cítila som však, že to musím urobiť.
Osušila som ho, zabalila do uteráka ako dieťa a tak veľmi som chcela byť už doma. Mačiatko občas zamňaučalo, ale bolo veľmi vyčerpané a nakoniec mi zaspalo v náručí. Išila som domov. Cestou som míňala veľa ľudí, niektorí sa na mňa čudne pozerali a niektorí sa tvárili, že ma nevidia.

Na mieste som si uvedomila, že by som ju mala ešte vysušiť, ale mala som len jeden uterák. Vedel som, že ak ho použijem, budem ho musieť neskôr vyhodiť. Ale na tom ani v najmenšom nezáležalo. Priniesla som uterák a dokončila sušenie. Položila som mačiatko na zem na mäkkú deku.

Vyzeralo to oveľa lepšie ako predtým. Vedľa som položila misku s mliekom, v ktorom som rozpustila antibiotickú tabletu. Rany som mu natrela hojivou masťou a obviazala. Vyčistila som mu aj hnis z očí. Nakoniec som mačiatko jemne zabalila do deky, aby sa mohlo konečne zahriať.

Mačiatko ticho ležalo a pomaly dýchalo. Mala som pocit, že som urobila niečo užitočné.

Bola som rozzúrená. Hnevala som sa, že mačiatko musí takto trpieť. Bola som nahnevaná, že na svete existujú také hrozné príbehy. A ja som nemohla nič urobiť. Začala som plakať.

V sprche som sa opäť rozplakala. Plakala som, pretože mačiatko umieralo a ja som s tým nemohla nič urobiť. Urobila som všetko, čo som mohla. Keď som sa vrátila do izby, mačiatko bolo tam, kde som ho nechala. Spalo. Pomaly dýcha. Upokojilo ma to.
Na druhý deň mačiatko zomrelo. Keď som vošiel do miestnosti, podišla som k mačiatku. Nehýbalo sa a bola studené ako kameň. Nebola som nahnevaná. Pochopila som. Dala som ho do vreca a zakopala do zeme.

Aspoň mohlo zomrieť v pokoji a jeho posledné chvíle boli tiché, pokojné, bez bolesti. Urobila som, čo som mohla. Dúfam, že nikdy nebude musieť prejsť peklom, ktoré poznalo tu na zemi. Do starostlivosti o toto mačiatko som vložila celé svoje srdce.

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na