Napriek tomu, ako často sme vystavení nešťastným správam a upozorneniam o nezvestných deťoch, je pre ľudí ťažké myslieť na takéto ohrozenie v každej sekunde.
Je to jedna z našich nepatrných, avšak nebezpečných chýb, na ktorú nešťastne doplatila aj rodina Dawesová. Po skúsenosti na pláži v Bournemouthe však voči takýmto mediálnym správam majú oveľa väčší rešpekt.
Malý štvorročný Jake, vychovaný k vedomiu, že sa nemá rozprávať s cudzími ľuďmi, či odchádzať od svojich rodičov, placho kráčal držiac svoju mamu za ruku po preplnenej pláži. Jakeova mama Lucinda sa dopustila drobnej chyby, o ktorej by si nikto nebol pomyslel, že by mohla tak drasticky zmeniť situáciu. Žena chcela niečo zdvihnúť zo zeme, pustila teda synovu ruku a zohla sa. Keď sa však zdvihla späť na nohy, jej potomka nikde nebolo.
Povzbudzujúcou myšlienkou pre ňu bolo, že sa určite nemohol dostať ďaleko. Prvotná vec, ktorú v takejto situácii začne človek robiť, je kričať meno strateného. Môže to znieť akokoľvek hystericky, medzi ľuďmi nemá inú možnosť. Lucindu počul istý kadet spolu so svojou skupinou kadetov a okamžite sa jej dali na pomoc.
Začali kráčať medzi ľudí a pýtať sa, či nevideli chlapca. Štvorročný, svetlé vlasy, červené tričko. Niekto si ho snáď všimnúť musel! A skutočne ho po štvrť hodine neďaleko pláže našli. Podľa informácií sa únosca v bielom tričku chytil príležitosti, chytil Jakea za ruku a viedol ho preč s cieľom ukázať mu skutočnú raketovú loď. Malé dieťa nevie, kedy mu klameme, nie keď vyrastá v úprimnej domácnosti.
Keďže únosca vedel, že popri hlasných výkrikoch na pláži nezostane nepovšimnutý, nechal ho teda na mieste a ticho odišiel z miesta, kde chlapca nechal samého. Dokázal nám, že ukradnúť niekomu dieťa na ulici či na preplnenom mieste, ako napríklad pláž, nie je vôbec zložité.
Lucinda uviedla najzákladnejší príklad toho, čo urobíme v momente, kedy zistíme, že dieťa nie je v našej prítomnosti. Je to to najjednoduchšie, čo môžeme v takejto situácii urobiť, a pokiaľ sa stratený nachádza skutočne len kúsok ďalej, tak aj veľmi účinné. Určite by to mala byť jedna z prvých vecí, ktoré urobíme, keď sa nám dieťa náhodou stratí. Zároveň s týmto krokom je veľmi dôležité požiadať ľudí o pomoc. „Viac hláv, viac rozumu,“ tým by sme sa mali riadiť hlavne v takýchto nebezpečných situáciách.
Myslite na tieto prvotné rady, a taktiež na to, že naše dieťa nie je ešte obranyschopné. Naozaj sa únosy maloletých dejú po celom svete nespočetne.
ZDROJ: 100bucketlistadventures.com