Príde za otcom 5-ročný synáčik a pýta sa:
– Čo je politika?
– Ako by som Ti to vysvetlil.
Rozmýšľa otec. A potom pokračuje:
– Pozri sa, to je ako u nás doma:
Ja som kapitalizmus, ja zarábam peniaze a nosím ich domov. Mama, to je vláda. Tá mi peniaze zoberie, niečo si nechá a zbytok prerozdelí podľa svojho uváženia. Naša slúžka, to je robotnícka trieda. Tá pracuje a my ju za to platíme. Dedko, to sú odbory. Ten dáva pozor, aby robotnícka trieda nebola vykorisťovaná. Ty sám si ľud. Pre teba to všetko všetci robíme. A tvoj malý braček, tak to je naša spoločná budúcnosť. Rozumieš tomu?
Chlapček sa dlho zamyslí a potom povie:
– Zatiaľ ešte neviem. Nechám si to prejsť cez noc hlavou.
V noci sa prebudí pre zápach, pretože jeho malý braček sa pokakal. Zájde teda do izby rodičov. Tam spí iba matka a nedá sa zobudiť. Chlapec ide teda do izby slúžky a tam vidí otca, ako si so slúžkou práve pekne užíva. Ani jeden si malej postavičky nevšimne. Chlapček sa smutne otočí a za rohom vidí dedka, ako so záujmom pozoruje oknom ocka so slúžkou. Ani dedko si ho nevšimne. Chlapček sa rozplače a ide si ľahnúť. Ráno sa oco pýta:
– Tak už vieš, čo je to tá politika?
Chlapec mu smutne odpovie:
– Už to viem, ale je to trochu inak, ako si mi to hovoril ty včera.
– A ako, prosím ťa?
– No, kapitalizmus zneužíva robotnícku triedu. Odbory sa tomu nečinne prizerajú, zatiaľ, čo vláda tvrdo spí. Ľud je všetkými ignorovaný a naša spoločná budúcnosť leží v sračkách!
