Viacerí z nás zhodnú na tom, že každé dieťa potrebuje materinskú lásku. Je preukázané, že tie deti ktoré pociťujú dennodenne materinskú lásku v podobe objatí, alebo iné prejavy ako bozk sú vnímavejšie a vyvíjajú sa rýchlejšie, ako deti, ktoré túto lásku nepocítili.
Deti, ktorým nechýba pozornosť a starostlivosť rastú pokojne, bez strachu okolitého sveta, ale disponujú i jednou z dôležitých charakteristík a vlastnosti. Ide o dôveru okolitý svet.Vedia dôverovať ostatným ľuďom a podvedome rozvíjajú dôveru, aj keď nevedia slovne vyjadriť. V jednom detskom domove sa traduje pozoruhodný príbeh, na ktorom vidieť, ako sú deti závislé, na tom ako sa správajú dospelé osoby.
Tí ľudia, ktorí sa zaujímajú o charitatívnu činnosť vždy prinesú to, čo je najviac potrebné s materiálnej oblasti a zväčša odchádzajú. Niektorí sa však dajú s deťmi do reči, a niektorí sa s ním aj hrajú. Ale nie vždy ide o dlhý čas. Deti z detských domovov trávia čas osamote, alebo s vychovávateľmi a učiteľmi.
Špecifikom sú však návštevy najmenších detičiek, pretože nevedia a teda nerozumiem tomu, že ich niekto prišiel navštíviť. Jedného dňa do detského domova prišiel pozrieť muž. Jeho návšteva bola práve na oddelení s takýmito malými detičkami. Muž sa divil hlavne tichu. Absolútne ticho bolo strašidelné a prekvapilo i priameho a ostrieľaného človeka. Niektoré deti spali a niektoré pozerali len tak pred seba.
Žiadne z detí neplakalo, ani nefňukalo, a dokonca ani si nič neprosilo. Na nikoho tieto deti ani nevolali. Pre muža to bol šok a považoval to za neprirodzené. Sestrička, ktorá mala akurát v deň jeho návštevy službu mu všetko vysvetlila.
Keď deti prídu do detského domova zo začiatku veľmi silno plačú, po niekoľkých hodinách, dňoch však tento plač ustane, pretože vedia, že k ním nikto nepríde. Keďže je plač výrazom vyjadrovania, u týchto detí sa plač mení na mlčanie.
ZDROJ ofigenno.com