Bývalý spolužiaci sa nie vždy stretávajú preto, aby si zaspomínali na staré dobré školské časy. Tak tomu bolo aj v prípade Charlieho Balla a Kennetha Walkera. Spolužiakmi boli pred viac ako 50 rokmi, a keď sa stretli bolo to preto, aby jeden druhému pomohol.
Charlie a Kenneth pritom ani v škole neboli priatelia a rozprávali sa len občas. Napriek tomu keď Kenneth potreboval pomoc, tak Charlie nezaváhal. Kenneth začal mal zdravotné problémy keď pracoval v južnej Afrike. Lekári mu tam určili nesprávnu diagnózu, potom na túto diagnózu podstúpil liečbu, ktorá mu však namiesto vyliečenia priniesla ďalšie problémy.
Keď sa vrátil domov, tak si myslel, že mu už veľa času nezostáva. Potreboval novú obličku, ale na zozname čakateľov bolo pred ním veľmi veľa ľudí. Transplantácie by sa pravdepodobne nedožil.
Kenneth Walker and Charlie Ball of the Archbishop Carroll Class of ‘69, reunited this week when Charlie gave Kenneth a kidney. We spoke with them at GW Hospital where they cried, sang, reflected. Charlie’s. headed home today, Kenneth tomorrow. Their story on ABC7 News @ 6. pic.twitter.com/HFURWpPMZi
— Sam Ford (@SamFord7News) April 19, 2018
Vtedy mu niekto poradil, aby sa vyskúšal spýtať svojich bývalých spolužiakov. Kenneth teda všetkým spolužiakom, na ktorých mal kontakt, rozoslal mail so žiadosťou o pomoc. Odpovedali mu viacerí, ale jediný, kto mu ponúkol pomoc bol Charlie. Kenneth nemohol byť viac prekvapený, ale bol šťastný. Keď rozprával o svojom príbehu, tak povedal, že si nikdy nepredstavoval, že bude musieť niekoho žiadať o pomoc, aby prežil.
Kenneth svojím mailom nežiadal pomoc len pre seba, ale chcel zvýšiť aj povedomie o jeho ochorení. Nenaliehal na ľudí, aby mu pomohli a napísal im, že je v poriadku, keď jeho ponuku odmietnu. Jediné, o čo ich žiadal bolo, aby jeho príbeh zdieľali so svojimi známymi. Chcel, aby sa povedomie o tejto chorobe rozšírilo čo najviac do sveta.
V Kennethovom prípade však nastal problém, aj napriek tomu, že si sám našiel darcu. Lekári totiž povedali, že darcovia nemôžu byť starší ako 60 rokov. Keď však Charlie prišiel do nemocnice a urobili mu všetky testy, tak zistili, že je vo výbornej forme. Transplantácii už potom nič nestálo v ceste.
Charlieho rodinu jeho rozhodnutie darovať obličku vôbec neprekvapilo. Povedali, že sa už dlho venuje dobrovoľníctvu a dobročinným aktivitám. Jeho životné motto je: Čo dáme, to dostaneme naspäť. Dnes sú už obaja muži po operácii a venujú sa rehabilitáciám.
Charlie o svojom šľachetnom čine povedal, že v na náhody neverí. Vraví, že konečne vie, prečo mu Boh dal dve obličky – aby mohol kúskom svojho tela zachrániť niekomu inému život. Čo myslíte, ako by ste sa v tejto situácii zachovali vy?
ZDROJwjla.com