Muž hrá kresťanskú pieseň Amazing Grace na fúkaciu harmoniku. Budete mať husiu kožu!

Amazing Grace je protestantská pieseň z roku 1779, ktorá dodnes fascinuje umelcov. Počuli sme už veľa interpretácií, ale táto verzia má výnimočnú atmosféru, súhlasíte?

 

Táto pieseň, v krajine pôvodu známa ako Amazing Grace je kresťanská pieseň zverejnená v roku 1779. Autorom textu je anglický básnik a duchovný John Newton (1725–1807). Newton vychádzal z osobnej skúsenosti. Vyrástol bez nejakého osobitného náboženského presvedčenia, ale na svojej životnej ceste mal spočiatku množstvo zákrut a zhôd okolností, ktoré často uviedla do pohybu jeho spurná nedisciplinovanosť. Bol dotlačený (odvedený) do služby v Kráľovskom námorníctve a po odchode z nej sa zapojil do atlantického obchodu s otrokmi. V roku 1748 zmietala jeho plavidlom pri pobreží írskeho grófstva Donegal silná búrka – a to tak prudko, že volal k Bohu o milosrdenstvo. V tomto okamihu došlo k jeho obráteniu. V obchode s otrokmi pokračoval až do roku 1754 alebo 1755, kedy načisto skončil s moreplavectvom a začal študovať kresťanskú teológiu. V anglikánskej cirkvi ho vysvätili v roku 1764. Stal sa kaplánom v Olney v Buckinghamshire, kde začal s básnikom Williamom Cowperom písať cirkevné piesne. Pieseň Amazing Grace bola napísaná ako ilustrácia ku kázni na nový rok 1773. Nie je známe, či mala hudobný doprovod, možno ju zhromaždenie len zaspievalo. Tlačou vyšla prvýkrát v roku 1779, no dá sa povedať, že v Anglicku v podstate upadla do zabudnutia. No v USA ju vo veľkom používali počas Druhého veľkého prebudenia začiatkom 19. storočia. Spájala sa s viac ako 20 melódiami, ale v roku 1835 ju spojili s nápevom známym ako New Britain a práve s ním ju najčastejšie spievajú aj dnes. Táto pieseň s posolstvom, že odpustenie a vykúpenie je možné bez ohľadu na spáchané hriechy a že duša môže byť vyslobodená zo zúfalstva Božím milosrdenstvom je jednou z najrozpoznateľnejších piesní v anglicky hovoriacom svete. Podľa spisovateľa Gilberta Chasea je „nepochybne najslávnejšou zo všetkých ľudových cirkevných piesní“ a Jonathan Aitken, Newtonov životopisec, odhaduje, že každoročne ju zaspievajú 10 miliónovkrát. Ďalšiu, siedmu slohu zaznamenala Harriet Beecher Stoweová vo svojej knihe Chalúpka strýčka Toma (1852), v ktorej bojovala proti otroctvu. Túto slohu nenapísal Newton, ale ústnou cestou si ju odovzdávali afro-americké komunity prinajmenšom 50 rokov. Pôvodne to bola 50-70-veršová pieseň pod názvom Jerusalem, My Happy Home (Jeruzalem, môj šťastný domov): John Newton bol hrubý, drsný námorník, ktorého slovník oplýval vulgárnymi výrazmi. Nenávidel život a život nenávidel jeho. Bol kapitánom na lodi, ktorá slúžila na obchod s otrokmi. Jedného dňa mu niekto dal do rúk knihu o Ježišovi Kristovi. Keď knihu začal čítať a spomenul si na svoju dobrú matku, ktorá mu v detstve veľmi často hovorila o Spasiteľovi, zatúžil zmeniť svoj život. Tak vlastne spoznal Ježiša a vrátil sa k Bohu. Neskôr prešiel celé Anglicko a všade, kde bol, hovoril o svojej viere. Keď prišla staroba, nevzdal sa prednosti hovoriť o tom, čo pre neho znamená Kristus. Musel však mať asistenta, ktorý stál za kazateľnicou pri ňom a pomáhal mu. Bol už takmer slepý a hovoril sotva šeptom, ale kým dýchal, nič mu nemohlo zabrániť v tom, aby zvestoval Ježiša. Keď raz kázal na bohoslužbe, zopakoval vetu: „Ježiš Kristus je nádherný.“ Jeho pomocník mu zašepkal: „Už ste to povedali dvakrát.“ Newton sa otočil k nemu a nahlas povedal: „Áno, už som to povedal dvakrát, a poviem to znovu.“ Kamenné stĺpy v chráme sa takmer zatriasli, keď tento veľký starý kazateľ zopakoval: „Ježiš Kristus je nádherný!“

Páčila sa vám táto verzia? Nezabudnite zdieľať toto výnimočné video!

Vložiť komentár