Mŕtvych na koronavírus sú tisíce. Politická obeť ani jedna!

Vlani v septembri umierali na ochorenie spôsobené koronavírusom desiatky ľudí, v novembri to boli stovky a od decembra sú to už tisíce obetí. Slovensko na jar zvládalo pandémiu veľmi dobre, ale zo svetového premianta sa za pár mesiacov stal odpudivý príklad.

V množstve úmrtí je Slovensko v prepočte na milión obyvateľov druhé na svete. Viac ľudia na COVID-19 umierajú už len v Portugalsku.

Spory vo vládnej koalícii na jar naznačili, že politici budú zrejme najslabším článkom v reťazi, ktorá mala držať pandémiu ako tak na uzde. Kto však bude niesť zodpovednosť za tisíce obetí ochorenia na COVID-19?

Zrejme nikto. Je ťažké vyvodiť politickú, a nie to aj trestnoprávnu zodpovednosť za zlyhania v čase aktuálnej druhej vlny pandémie.

Obvinenia od premiéra aj opozície

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) kritizoval ešte vlani vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) za to, že včas nenakúpil antigénové testy a odkazoval mu, aby do Vianoc odstúpil.

Od šéfa vlády tiež prišlo obvinenie, že na Sulíkov postup doplatí 4 300 ľudí, desiatky tisíc ľudí budú trpieť celoživotnými zdravotnými komplikáciami a odhadované ekonomické škody majú byť jedna miliarda eur.

Opozičná strana Hlas-SD dala trestné oznámenie na premiéra Matoviča a ministra Sulíka. Podozrieva ich z viacerých trestných činov. Napríklad z usmrtenia, šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, všeobecného ohrozenia, zneužívania právomoci verejného činiteľa či marenia úlohy verejným činiteľom.

Nie úmysel, ale nedbanlivosť?

Trestný zákon pozná nedbanlivostné trestné činy. Pri nich nie je potrebné úmysel dokazovať. Paragraf o marení úlohy verejným činiteľom hovorí, že keď pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ďalšieho paragrafu verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Skeptický Kresák

Generálna prokuratúra SR sa už zaoberá trestnými oznámeniami, ale je veľmi otázne, či aj dospeje k obvineniam konkrétnych politikov. Ústavný právnik Peter Kresák portálu Webnoviny.sk povedal, že by bol „skôr skeptický“, pokiaľ ide o vyhlásenia premiéra Matoviča na adresu ministra Sulíka.

Kresák poukázal na to, že pri trestnoprávnom postihu treba dokázať úmysel, čo je veľmi ťažké. Do úvahy by prichádzalo konanie z nedbanlivosti, ale aj tak je skeptický pri hľadaní súvislosti medzi nenakúpenými testami a úmrtím konkrétnych ľudí.

Rovnako nie je možné stíhať vládu ako kolektívny orgán, že pred vianočnými sviatkami neschválila prísnejšiu verziu uzamknutia krajiny v snahe predísť šíreniu nákazy a ďalším úmrtiam. Vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť by bolo možné len individuálne.

Podľa Kresáka skôr možno hovoriť o politickej zodpovednosti, ale „v trestnoprávnej rovine je to podstatne ťažšie“.

Poslanec a podpredseda Hlasu Richard Raši Webnovinám, povedal, že keby v inej demokratickej krajine premiér obvinil svojho vicepremiéra zo zodpovednosti za smrť 4 000 ľudí, musela by okamžite odstúpiť celá vláda.

„Premiér už zabudol na svoje sľuby o vyvodzovaní zodpovednosti a politická zodpovednosť je pre neho neznámy pojem. V parlamente opozícia nemá silu na odvolanie vlády a aj preto rozbehla petičnú akciu za referendum,“ vyjadril sa Raši.

Podľa neho bude čisto na orgánoch činných v trestnom konaní, ako vyhodnotia trestné oznámenie, ktoré Hlas podal.

Bez politických obetí

Politológ Jozef Lenč uviedol, že politickú zodpovednosť nesie minister zdravotníctva, ale aj predseda vlády. „Ten zodpovedá za to, kto je ministrom zdravotníctva a ako sa s pandémiou zápasí,“ konštatoval.

Podľa neho verejnosť očakáva riešenia, ktoré situáciu zlepšujú, a nie zhoršujú, „ale zdá sa, že situácia sa skôr zhoršuje“. Pokiaľ ide o trestné oznámenia Hlasu, politológ ich vníma ako racionálny krok.

„Keď vláda robí chyby, tak je pochopiteľné, že opozícia ich využíva rôznymi spôsobmi. Je asi našou politickou tradíciou, že súčasťou politického boja je aj podávanie trestných oznámení na politických oponentov,“ povedal Lenč.

Pripomenul, že v susednej Českej republike sa už uplatnila politická zodpovednosť pri prešľapoch v zápase s pandémiou. Z čela rezortu zdravotníctva odišli dvaja ministri. Slovensko zatiaľ nemá „politickú obeť“ pandémie v najvyšších poschodiach politiky. „Myslím si, že v tomto móde budeme ešte asi pokračovať,“ usúdil Lenč.

O odchode vlani začiatkom októbra uvažoval ministra zdravotníctva Marek Krajčí. Hovoril, že je „na krajíčku“ od podania demisie. Keby necítil podporu od premiéra a kolegov, odišiel by.

Dva slovenské svety pandémie

Slovensko bolo pri zvládaní pandémie za posledný rok akoby súčasťou dvoch rôznych svetov. Vlani v prvej vlne bol počet obetí veľmi skromný.

Ako uviedol Inštitút pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR, od januára do mája 2020 na COVID-19 zomrelo 28 ľudí, čo predstavovalo 0,12 percenta celkových úmrtí. Slovensko však v tom čase patrilo medzi relatívne mierne zasiahnuté krajiny pandémiou.

Karta sa začala obracať po letných prázdninách. Vlani na konci septembra podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR ochoreniu na koronavírus podľahlo 48 ľudí. Na konci októbra počet obetí dosiahol 219 a nastal radikálny vzostup.

Na konci novembra bolo mŕtvych 868, v posledný deň roka 2020 sa počet obetí zdvihol na 2 250 a na konci januára tohto roka bolo až 4 711. V stredu 10. februára 2021 je 5 502 mŕtvych.

 

autor: Igor Stupňan webnoviny.sk, Foto: SITA/Branislav Bibel.