Každý bez výnimky, miluje svoju mamu z celého srdca. Zamysleli ste sa niekedy, že ju môžete v okamihu stratiť? Táto skutočnosť nás núti premýšľať … Tento príbeh ženy, ktorá stratila svoju mamu vo veľmi mladom veku, nás naučí ceniť si toho, čo máme.
Moja mama zomrela na rakovinu vaječníkov, keď som bola ešte veľmi malá. Teraz už je mi 30 rokov a doteraz spomínam na túto stratu. Aj napriek tomu, milujem svoju mamu a stále ma sprevádza mojím životom. Potom, čo som stratila svoju mamu, som si ju začala vážiť ešte viac. Teraz vám chcem povedať o tom, čo som sa dozvedela až po jej smrti.
Najväčším objavom pre mňa bolo, že prejavom smútku nie sú vždy slzy:
Ak vám vzali to, čo ste milovali najviac na svete, tak potom máte nárok na najrôznejšie reakcie. Žal môžete prejaviť hnevom, pocitom viny, strachom, alebo umiernene.
Na pohrebe mojej mamy som veľmi plakala, ale potom som neplakala dlhé roky. Samozrejme, že som cítila strach, hnev a iné emócie, ktoré súviseli s mojou stratou. Ale akonáhle som dovŕšila 20, smútok sa na mňa prevalil ako sneh na hlavu.
Keď sa ma pýtali na mamu, tak som sa uzatvárala do seba. Dosť silne som pociťovala mamičkinu neprítomnosť na Deň matiek alebo pri kúpe svadobných šiat. Niekedy som si predstavovala, ako by vyzeral deň strávený s mojou mamou. Myšlienky na to ma privádzali do hlbokého smútku.
Nájsť náhradu mamy je nemožné:
Vážne, nikto nemôže nahradiť vašej mamu. Mamy sa o nás postarajú, keď sme chorí, môžu nás počúvať celé hodiny, dať najužitočnejšie rady na svete, pre nich sme vždy prvá a najlepšia.
Moja mama bola najšťastnejšia žena na svete, keď som sa narodila zdravá. Bolo mi povedané, že moja mama ma hovorila anjelik. Poznala ma od prvých sekúnd môjho života. A na svete nenájdete človeka, ktorý by mohol milovať tak úprimne, ako vaša mama.
Mama mi každý deň pripravovala do školy obed, keksy nazývala mojím menom a kupovala mi tie najkrajšie bábiky. Opravovala plyšové hračky, keď som ich roztrhla, učila ma správanie a utierala mi slzy, keď som bola chorá. Teraz mi veľmi chýba, veď kto sa ešte môže starať s takou oddanosťou, ak nie mama?
Vo vašom živote budú ešte ľudia, ktoré budete milovať a ktorí budú milovať vás:
Vaša rodina a priatelia vás budú milovať. Nebudú presne vedieť o vašich potrebách a túžbach, tak ako vaša mama. Ale budú sa o vás starať.
Mala som to šťastie, že mám otca, tú najláskavejšou dušu, ktorý sa celým svojím srdcom venoval mne a môjmu bratovi. Mám skvelého manžela, ktorý ma nekonečne miluje. Mám veľa priateľov, s ktorými mám veľa spoločného a ktorí sa o mňa starajú.
Je len potrebné nájsť silu, aby sme našli priateľov, s ktorými sa budeme cítiť dobre. Skúste v ľuďoch hľadať len to dobré, a určite stretnete tie, pred ktorými budete mať pocit, že sa im môžete zveriť.
Ak sa vám nepodarí nájsť takých ľudí vo vašej blízkosti, nezúfajte. Žijete v dobe technológie a tak môžete nájsť spriaznenú dušu na druhom konci sveta. Hlavné je, aby ste rozdávali čiastočky lásky okolo seba.
Tento príbeh je inšpirujúci, že? Veríte, že vaše srdce je naplnené láskou a vďačnosťou k vašim blízkym?
Verím, že áno. Podeľte s priateľmi o tieto emócie, dajte nám „Like“ a napíšte komentár.
zdroj: electropiknik.cz / pexels.com