Keď som bola malé dievča prišlo mi to normálne. Postupom času som však zistila, že sa dokážem sa rozprávat s mŕtvymi.

Ghostly figure gliding through Autumn Forest - Wide autumnal woodland scene with a transparent glowing female ghost wafting across from right side staring out and late evening lighting

Zdieľajte článok na

Claire Broad má vzácny dar – dokáže sa rozprávať s ľudmi, ktorí už nie sú medzi nami.  Verte mi, viem ako to celé vyznieva. Nie je to správne, že niekto má tú šancu ropzrávať sa s mrtvymi ľudmi. No ja k ním patrím.

Prvýkrát som s duchmi nadviazala kontakt, ked som mala 4 roky. Moja mama s babkou ma vzali na cintorín, nachvíľu som odbehla a sadla si do trávi a len tak sa hrala. Pamätám sa, ako som cítila a počula, že sa môj starý otec ku mne približuje. Nebála som sa, prišlo mi to ako niečo normálne. Stál predomnou, vyzeral akoby bol živý a hovoril, „Povedz starej mame, že jej odkazujem ‚Milujem ťa Ivy.“  Celkom ma to iritovalo, tak som len rýchlo zakričala starej mame tento odkaz, ktorý mi prišiel úplne normálny a dalej som sa hrala.

Moja stará mama neznášala jej rodné meno Ivy a tak ju všetci zvykli oslovovať Connie. Len starý otec ju volal Ivy. Stále si viem predstaviť ten jej šokujúci výraz.

Ked som bola tínedžerkou, zážitky začali byť divnejšie a strašidelnejšie. Objekty sa v dome pohybovali a dokonca som sa veľakrát zobudila v noci a videla dlhý tieň vysokého muža na konci mojej posteli. Rozhodla som sa navštíviť medium a zistila som, že nie sú to len výplody mojej fantazie. Bolo mi povedané, že mám pri sebe Indiána, ktorý spôsobuje všetko, čo zažívam.

Nechcela som tomu uveriť. Nedokázala som pochopiť, že bol mojím duchovným sprievodcom. Navštevovala som dalšie média, ktoré potvrdili, že tiež vidia tohto muža so mnou a dohovárali mi, nech konečne otvorím oči a uvidím moje schopnosti. Našla som si duchovného učiteľa, ktorý ma postupne učil čomu všetkému som schopná.

Nedokážem pochopiť, prečo sa práve ja dokážem rozprávať s duchmi, ale viem, že robím správnu vec. Dokážem pomáhať ľudom a hlavne dušiam, ktoré chcú niečo odkázať svojim milovaným na tomto svete.

Raz za mnou prišla jedna žena, tvár mala zvraštenú bolesťou, triasli sa jej ruky. No z môjho domu ochádzala ako nový človek, pretože som mala tú možnosť odoslať jej toľko nádherných odkazov po tých, ktorí už zomreli. Len preto, že posmrtný život nedokážeme vidieť, tak to neznamená, že neexistuje.

Ako tieto správy ku mne prichádzajú? Deje sa to podobne ako vo filme ‚Minority Report‘ kde Tom Cruise triedi vizie napravo a naľavo. Takto nejako sa to deje aj mne. Niekedy vidím vízie priamo pred sebou a niekedy sa premiestnim do iného storočia, vidím továrne a polia s bavlnou, inokedy som v izbe, kde cítim prenikavú vôňu, napríklad parfúmu alebo cigaretového dymu, ktorú si spojím s nejakou osobou.

Počula som príbeh o mužovi, ktorý mal nádherný zážitok s dušou. Pred dvomi rokmi stratil svoju 17-mesačnú dcérku a to zdrtilo emočne jeho celú rodinu a nakoniec sa s manželkou rozviedol. Cítil sa osamelý, cítil bolesť a každú noc zaspal pri zapnutej televízii, aby aspoň trošku zmiernila jeho osamelosť.

Jednú noc sa však zobudil na to, že televízia je vypnutá, tak vzal ovládač do ruky, aby ju zapol, no vtom ucítil tenučkú rúčku, ktorá sa ho dotkla a ako ním prešla elektrická vlna. Bol to veľmi teplý a príjemný dotyk.

Potom ucítil jemný bozk na ruke a spomenul si na svoju dcéru, ktorá to zvikla robievať. Zmenilo mu to život vediac, že jeho dcérka sa takto s ním spojila. Vždy ked‘ si spomenie na tento zážitok, zaplaví ho láska a šťastie. Jeden príklad toho, ako dokážu tieto odkazy duší pomôct zosnulým, je žena, ktorá prišla o svojho muža a preplakala celé týždne neustále hovoriac, že bez neho nemôže pokračovať.

Ráno další deň našla kúsok papiera pri svojej ruže, ktorú pestovala na okne. Na papieri bola báseň o živote a o láske, napísaná písmom jej manžela. Brána bola zavretá, bývala na poschodí, takže by sa k nej nikto nevyšplhal a ruža tiež zakvitla počas noci.  Jej manžel miloval ruže. Začala plakať, no počula hlas manžela, ktorý jej kázal aby to nerobila.

Správy z neba sú veľmi silné, ale nemôžem sa o tom rozprávať s mojou vlastnou rodinou. Občas cítim okolo seba lásku, alebo počujem ich hlasy, ked potrebujem pomoc. Lenže moje možnosti mi nedovolujú rozprávať sa s nimi kedykoľvek kedy chcem. Proste to tak nefunguje.

Teraz sa snažím pomáhať a radiť ľudom ako sú doktori, policajti, právnici a ostatní, ktorí dokážu počuť, vidieť takéto veci. Dokonca som sa stretla s lekármi, ktorí zažili neuveriteľné veci, počuli ľudí, ktorí zomierajú, rozprávať sa s mrtvymi, akoby boli pri nich v izbe.

Ľudia sa ma pýtajú, aké je nebo, no ja to neviem. Všetko čo viem je, že ked zomrieme náš život bude pokračovať trošku iným smerom. Myslím si, že je posmrtný život, no neverím na nebo alebo peklo.

Môj duchovný sprievodca je stále blízko mňa. Duše cítim stále, najlepšie to možno opísať ako určité vlny. Sú tu celý čas, no uvidíš ich, až ked zapneš televíziu. Ak si vyčistíš mysel, zistíš neuveriteľné veci. Mozgy dospelých sú neustále zaneprázdnené, takže zatiaľ čo sa na určité veci zameriavame, ostatné podvedome odsúvame.

Preto sú deti a zvieratá viac náchylnejšie na tieto mystické veci, pretože ich myseľ je čistá. Je to ako ked‘ cítite, že sa na vás niekto pozerá, aj ked sa vy nepozeráte naňho. Nie je to len intuícia, je to už další level, na ktorom pracuje naše vedomie. Všetci máme možnosť docieliť to.

Ak nabudúce pocítite jemný vánok na vašej pleti, ak budete mať živý sen, alebo ucítiť niečiu prítomnosť vedľa seba, neodháňajte to od seba akoby to bolo nič. Duchov sa netreba báť, pretože ak sa s vami chcú porozprávať, vždy si nejak nájdu cestu.

Ak sa vám niečo stalo a myslíte si, že je to znamenie, tak to tak asi bude. Vaša myseľ je veľmi silná, musíte sa len posnažiť otvoriť ju.

 

zdroj: mirror.co.uk / bigstock.com / facebook.com

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na