Ukrajinská a ruská delegácia budú v prvej polovici týždňa rokovať v Turecku, oznámil dnes jeden z ukrajinských vyjednávačov Davyd Arachamija, predseda parlamentného klubu vládnucej strany Sluhovia národa. Podľa ruských médií vedúci ruskej delegácie Volodymyr Medinskij neskôr spresnil, že delegácie budú rokovať 29. a 30. marca; miesto rokovania neuviedol.
Prezidenti Ruska a Turecka sa dnes v telefonickom rozhovore dohodli, že miestom rokovaní bude Istanbul, informovala agentúra Anadolu bez uvedenia dátumu.
„Dnes sa počas ďalšieho kola rozhovorov prostredníctvom videozáznamu rozhodlo o ďalšom kole priamych rozhovorov medzi oboma delegáciami v Turecku od 28. do 30. marca,“ napísal Arakhamia na Facebooku. Prisľúbil, že ďalšie podrobnosti budú nasledovať.
„Dnes sa uskutočnilo ďalšie kolo rokovaní s Ukrajinou vo forme videokonferencie. V dôsledku toho sme sa rozhodli stretnúť sa 29. – 30. marca vo formáte face-to-face,“ povedal Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ankara sa zapojila ako sprostredkovateľ do úsilia o ukončenie viac ako mesiac trvajúcej rusko-ukrajinskej vojny a okrem iného už zorganizovala stretnutie ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu.
Prezidenti Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin sa dnes dohodli, že miestom ďalšieho kola rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou bude Istanbul, informovala tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na turecké médiá. Erdogan zdôraznil, že je nevyhnutné čo najskôr dosiahnuť prímerie na Ukrajine, a prisľúbil, že Turecko je pripravené poskytnúť humanitárnu pomoc.
Podľa analýzy CNN sa ruská ofenzíva dopustila príliš veľa útokov a bombových útokov na to, aby išlo o niečo iné ako o pokus podmaniť si Ukrajincov. Politický spravodajca Bieleho domu Stephen Collinson sa obáva, že ruská stratégia spôsobenia čo najväčšej bolesti a ničenia obyvateľom Ukrajiny prehĺbi rozpory medzi krajinami a sťaží nájdenie riešenia, ktoré by viedlo k ukončeniu vojny.
Hoci sa o možných obrysoch prímeria alebo dohôd o ukončení bojov dlho diskutovalo, sú podmienené napríklad záväzkom Ruska, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Rusko by tiež mohlo požadovať určitú formu neutrality a demilitarizácie. Jej túžba vstúpiť do Európskej únie by však bola pre Putina veľmi ťažko prijateľná.
Podľa analýzy je na Ukrajine humanitárna katastrofa, ale Západ bude mať problém nájsť s Putinom spoločnú reč. Vojna sa pre Rusko nevyvíja dobre a je preň „strategickou a ekonomickou katastrofou“. Sankcie urobili z Ruska v priebehu niekoľkých hodín diplomatického, finančného a kultúrneho vyvrheľa.
„Putin sa však rozhodol konflikt eskalovať a stať sa ešte neľudskejším. Ukrajinské mestá sú v obkľúčení, v niektorých dochádzajú potraviny a voda, ale nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident mal výčitky svedomia v súvislosti s krutými ľudskými obeťami, ktoré si jeho konanie vyberá. História naznačuje, že ak je na zničenie Ukrajiny potrebná tvrdá a dlhá kampaň s použitím zbraní, ako sú delostrelectvo a rakety, je ochotný svoj plán dotiahnuť do konca. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by sankcie, ktoré účinne odrezali Rusko od sveta, oslabili jeho vnútropolitickú pozíciu v kremeľskom systéme, ktorému dlhodobo dominuje,“ dodal novinár.
zdroj: cnn.com