DOJÍMAVÝ PRÍBEH: To, čo mu pred svadbou urobila jeho nevlastná dcéra, je strašné …

Nevieme, či sa tento príbeh naozaj stal, ale niečo nám hovorí, že v dnešnej dobe nie je nič nemožné. Pary sa rozchádzajú ešte skôr, než sa lepšie spoznajú, rozvody sú na dennom poriadku a deti si musia zvykať na nových partnerov rodičov. 

Nemyslíme tým, že „nový otecko“ musí byť zlý. Hlavný hrdina tohto príbehu miloval svoju partnerku a tiež jej dcéru, ktorá nikdy nepoznala svojho otca. Nikdy sa o ňu nezaujímal a nechcel platiť alimenty …

Výchovu a materiálne zabezpečenie jej teda poskytol náš hlavný hrdina, ktorý si na celý príbeh spomína takto:

„Moja nevlastná dcéra bude mať onedlho svadbu. Niekoľko mesiacov si so svojou mamou nehovoria o ničom inom ako o svadbe. Neustále všetko rozoberajú do najmenších detailov. Moja dcéra nedávno doštudovala na štátnej škole, ale bolo to finančne náročné. Kúpil som jej auto, aby mohla pohodlnejšie jazdiť do školy. Bývala u nás, pretože to bolo lacnejšie – nepracovala, aby sa mohla plne sústrediť na štúdium. Krátko pred svadbou sa znenazdajky objavil jej biologický otec.

 

Dcéra sa s ním začala pravidelne stretávať a bola tak šťastná, že má konečne otca … Úprimne, veľmi ma to bolelo. Ten muž nezaplatil ani za jeden deň štúdia, nebol s ňou, keď sa dialo niečo dôležité, alebo keď bola chorá, keď potrebovala pomoc. Od tej doby čo sa objavil on, úplne na mňa zabudla … ale späť k príbehu …

Na svadbe malo byť 250 hostí. Do zoznamu som dopísal aj 20 mojich známych – koniec koncov, za svadbu som mal platiť ja a tak sa mi zdalo, že na to mám snáď právo. Moja partnerka a dcéra povedali, že je to všetko v poriadku … Keď som potom stretol môjho kolegu a spýtal sa, či sa teší na svadbu, prekvapene na mňa pozeral. Vyšlo najavo, že o ničom nevedel (ani on, ani ďalšie moji priatelia). Rozčúlený som sa opýtal rodiny … Dozvedel som sa, že sála má len 250 miest a keď sa niekto ozve, že nepríde, pozvú niekoho z mojich priateľov … Vyzeralo to, akoby boli niečo menej – každým dňom som sa cítil viac ako oni. Potvrdilo sa to na včerajšej rodinnej večeri. Na moje prekvapenie sa na nej objavil aj biologický otec mojej nevlastnej dcéry.

Pri stole dcéra, ktorú som vychoval ako svoju vlastnú, povedala, že má obrovskú radosť, že k oltáru ju povedie jej skutočný otec. Všetci boli nadšení, ale ja som cítil, že sa mi zovrelo v krku. Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Nakoniec som to nevydržal a vstal:

Chcel by som predniesť prípitok. Všimol som si zneklidnených pohľadov, ktoré si vymenili dcéra s partnerkou a to ma len utvrdilo v tom, že som pre nich bol len hlupákom s množstvom peňazí …

Dlhé roky som súčasťou tejto rodiny, aspoň som si myslel, že to tak je. Som vďačný za to, že mi táto svadba otvorila oči. Moc som sa mýlil. Myslel som, že ma moja milovaná partnerka ma spoločne s mojou dcérou milujú a rešpektujú rovnako ako ja milujem a rešpektujem ich. Až teraz vidím, že som pre nich len otvorený bankový účet. Keďže na tejto svadbe nemám rolu otca a dcéru nepovedie k oltáru, vzdávam sa tiež svoje role sponzora – nech sa o to všetko postará skutočný otec mojej dcéry.

Všetci boli v šoku a v dome zavládlo ticho. Odišiel som aj keď to bol MÔJ dom. V ten deň som ešte stiahol všetky peniaze zo spoločného účtu a zrušil zmluvu s firmou organizujúcou svadbu (našťastie som zaplatil len zálohu). Možno, že je to z mojej strany sebecké, ale využívali ma až príliš dlho.

My jeho reakciu chápeme a vy?

Zdieľajte tento poučný príbeh.

Vložiť komentár