Veľká noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanov na celom svete. Pripomíname si umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania na Slovensku, ale i vo svete do Veľkého či Svätého týždňa, kedy Ježiš vstúpil do Jeruzalema a zástupy ho vítali palmovými ratolesťami, ktoré u nás prichádzajúcou jarou symbolizujú kvety.
V minulosti ich ľudia po príchode z kostola domov zakladali za obrazy, rámy, zrkadlá, nad dvere alebo do krovu strechy.
Mali dom a jeho obyvateľov chrániť počas roka pred búrkami, bleskami a krúpami.
Považujú sa za symbol zrodenia, sú prvou jarnou zeleňou a v súčasnosti si nimi nielen veriaci zdobia interiéry, vázy a vešajú na ne dekorované veľkonočné vajíčka. Kvetná nedeľa je podľa slovenských zvykov posledným dňom, keď sa drží pôst.
Kvetná nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Túto udalosť zaznamenávajú všetky štyri evanjeliá. Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy, resp. od kvitnúcich ratolestí, ktoré sa rozdávajú veriacim počas bohoslužieb a majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi patrí do kategórie Pánových sviatkov a tvorí „dvojsviatok“ s Lazárovou sobotou. Je jedným z dvanástich veľkých sviatkov. Nie je súčasťou Veľkého týždňa. Na utierni sa posviacajú ratolesti, ktoré sa potom rozdávajú veriacim. V bohoslužobných textoch sviatku výrazne rezonuje aj udalosť vzkriesenia Lazára.
História sviatku. Svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. stor. Z tohto obdobia sa zachovala homília na Kvetnú nedeľu od biskupa Metoda Patarského († 300). Slávenie toho sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej Východnej cirkvi. V 6. až 7. stor. sa tento sviatok rozšíril v západnej (latinskej) Cirkvi.
Požehnanie ratolestí (bahniatok). V túto nedeľu je v Katolíckej cirkvi zvykom požehnávať a rozdávať v chrámoch palmové či olivové ratolesti. Nakoľko v našich krajoch nerastú tieto druhy rastlín, používajú sa rozkvitnuté ratolesti (konáriky) vŕby alebo rakyty, nakoľko pučia na jar ako prvé.
Palma – symbol víťazstva. U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky, ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja (mieru). Zdá sa, že požehnávanie ratolestí bolo zvykom v cirkvi už v 7. stor., hoci samotný obrad požehnania sa v liturgických knihách objavuje až v 9. Stor.
V byzantsko-slovanskom obrade sa požehnávajú ratolesti na Kvetnú nedeľu počas utierne (ranné chvály) po čítaní Evanjelia. Ak sa neslávi utiereň, je vhodné požehnávať bahniatka pred sv. liturgiou. V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách novoposvätené ratolesti ako symbol víťazstva. Posvätené vetvičky sa neznehodnocujú; veriaci si ich dávajú doma za ikony, prípadne do vázy.
Duchovný význam Kvetnej nedele. Židovský národ chcel vidieť svojho mesiáša v sile a sláve. Ježiš Kristus tým, že vzkriesil Lazára a svojím slávnostným vstupom do Jeruzalema dal Židom jasný dôkaz svojej sily a slávy. Verejne ukázal, že nie je len Pánom nad živou a neživou prírodou, ale aj pánom nad ľudským životom. Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema bol niečím výnimočným. Potvrdzuje to aj evanjelista sv. Matúš: „A keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ (Mt 21, 10 – 11).
zdroj: grkatba.sk