Celoplošným testovaním sme si len overili, že sme v klesajúcej fáze. Stálo to za to?

Zdieľajte článok na

Skríningové testovanie by sa malo skončiť v utorok 26. januára. Vláda očakáva, že dovtedy sa nechá celkovo otestovať 2,7 milióna ľudí. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) však to, ako testovanie dopadlo, oznámi až v piatok 29. januára.

Predstavitelia vlády avizovali, že po 7. februári krajinu čaká zmierňovanie opatrení, dovtedy platí zákaz vychádzania. Epidemická situácia sa od začiatku akcie Zachráňme spoločne životy pritom výrazne zlepšila.

Avšak v názoroch na to, čím je to spôsobené, sa premiér Igor Matovič (OĽaNO) a akademici už dlhodobo rozchádzajú. Čo vravia slovenskí odborníci z rôznych oblastí na doterajší priebeh takmer ukončeného prvého kola?

Stálo to za to?

Testovanie prebieha už od pondelka 18. januára, no najväčší nápor sa očakával cez víkend, čo sa aj potvrdilo. Len počas soboty bolo vykonaných viac ako 1 303 000 testov, v ktorých odhalili 9 979 pozitívnych osôb. Pozitivita teda predstavovala 0,77 percenta.

Aj keď premiér očakáva, že do stredy 27. januára sa nájde dokopy 30-tisíc pozitívnych Slovákov, niektorí odborníci sa pýtajú, či projekt skríningového testovania „stál za to“. Podľa nich by sme pri lepšie nastavenom systéme tých istých nakazených našli aj tak.

„Ešte dva týždne dozadu sme cca toľko pozitívnych testov (pozn. ako v sobotu) našli za jeden deň,“ uviedol na sociálnej sieti matematik Richard Kollár, čím naznačil, že skríningové testovanie v takej forme, akú zažívame, nemá zmysel.

Pozitívny vývoj

 Článok máte odtiaľto odomknutý

Podľa Kollára musíme pri hodnotení výsledkov zobrať do úvahy aj to, že epidemická situácia sa od začiatku skríningu výrazne zlepšila. Za nedeľu 24. januára sme dokonca na Slovensku nezaznamenali žiadnu novú obeť ochorenia COVID-19.

Avšak, či to je spôsobené zákazom vychádzania alebo testovaním, v tom sa názory premiéra a matematika líšia. O význame testovania v tomto smere pochybuje aj bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

„Kritizovať rozhodne je čo. Od toho, že skríning sa dá realizovať aj inými, efektívnejšími formami, cez časový posun medzi testovaním a platnosťou opatrení až po to, že týždeň rokovali najdôležitejší ľudia v štátnej a verejnej správe o téme plošného testovania, pričom iné krajiny venujú rovnakú energiu plánovaniu očkovania,“ napísal Smatana na margo testovania.

Skalická epidemiologička

V tom, že testovať sa dá efektívnejšie, s ním súhlasí aj epidemiologička Katarína Naďová. Lekárka pôsobí v Nemocnici s poliklinikou v Skalici, kde počas januára zaznamenali celkovo 40 úmrtí pacientov na COVID-19.

Celkovo majú v Trnavskom kraji v rámci testovania zatiaľ najhoršie čísla. „Každé testovanie má svoj zmysel, ale naozaj najväčší zmysel má testovanie v ohniskách nákazy,“ povedala pre portál vZdravotníctve.sk s tým, že veľmi dobre funguje testovanie v podnikoch.

Skríningové testovanie, ktoré prebehlo, nám podľa jej slov naopak ukázalo, že „v súčasnosti – a to sme už vedeli aj predtým – došlo k poklesu pozitívne testovaných antigénovými testami“. Naďová tak upozornila na vývoj, ktorý už predpovedal aj Kollár.

Citlivosť antigénových testov

Podľa neho ide o očakávaný efekt. Antigénové testy totiž zachytávajú predovšetkým tých, ktorí sú pomerne čerstvo infikovaní, a tých je viac v čase rastu a menej v čase poklesu. Teraz sme na väčšine územia práve vo fáze poklesu.

„Ak sme odhadovali senzitivitu antigénových testov voči PCR testom v prvom kole priemerne na úrovni cca 50 percent, tak dnes je ich senzitivita v priemere len 36 percent. Na mnohých miestach zrejme oveľa menej,“ vysvetlil Kollár.

Takže podľa jedného z analytikov projektu Dáta bez pátosu sa nedeje nič zvláštne a skríningovým testovaním sme si len overili, že sme v klesajúcej fáze. Čo by však malo byť dôležitejšie, máme oveľa viac falošne negatívnych ako na jeseň.

Falošná negativita

Antigénové testy vychádzajú podľa Kollára negatívne aj tým, ktorí sú vzápätí hospitalizovaní a aj v prostredí, kde sa rýchlo šíri infekcia. Podľa jeho slov to, že falošná negativita pri antigénových testoch je pomerne častá, dokazuje minuloročné celoplošné testovanie.

„Urobili sme 5,5 milióna testov a následne nám začali kolabovať nemocnice a čísla pozitívnych išli strmo hore,“ uvádza svoj argument a zároveň apeluje na všetkých, aby si nemysleli, že „negatívny test neznamená, že nie ste infekční“.

Napriek zlepšujúcej sa pandemickej situácii sa tak predsa len máme mať na pozore. Riešením, ako z toho „definitívne von“, však nie je aj kvôli vyššie opísaným problémom testovanie, ale očkovanie, ktorého význam zdôrazňuje aj Naďová.

Poslednýkrát

Aj keď je podľa jej slov tempo očkovania závislé najmä od dodávok očkovacej látky, našim cieľom by malo byť, aby aj tí, ktorí už boli zaočkovaní, čo najskôr dostali druhú dávku. Zároveň však dodala, že ochorenie COVID-19 ohrozuje už aj mladšie ročníky.

„V súčasnosti u nás v nemocnici naozaj už ležia ročníky nie 65, ale 70, 72 či 74, čiže teraz ťažko hovoriť o tom, že kto je v akom riziku,“ uviedla Naďová s tým, že práve preto sa treba sústrediť na očkovanie a testovať najmä v podnikoch, kde sa stretáva veľký počet ľudí.

Odborníci teda dúfajú, že plošné testovanie v takejto forme už nezažijeme. „Verím, že ak sa my všetci poslednýkrát zatneme, tak to spoločne zvládneme a téma plošného testovania skončila. A na to sa musíme sústrediť,“ dodal na záver Smatana.

 

autor: Petra Lániková webnoviny.sk, Foto: SITA/ŽSK

ONLINE NABYTOK:

onlinenabytok


Zdieľajte článok na