Povedať vlastnému dieťaťu rázne nie, je náročná úloha. Využiť môžete rady od psychológov, ktoré vám zjednodušia túto neľahkú situáciu. Prinášame vám 8 rôznych spôsobov, akým môžete povedať svojmu dieťaťu efektívne „nie“
1. Nechajte deti vyjadrovať to, čo naozaj pociťujú:
„Nebuď smutný“, „Nerev“, „Už nekrič!“. To sú naozaj ťažké požiadavky na dieťa v situácii, keď je rozrušené. Rodičia by mali svoje deti viesť k tomu, aby vyjadrovali všetky druhy emócií. To, čo by ich mali naučiť je spôsob, ako ich vyjadrovať prijateľne.
2. Nepoužívajte frázu „To sa nedá“:
Ak budete túto frázu používať príliš často, vaše dieťa si na to zvykne a nebude tomu prikladať žiadnu váhu. U detí to tiež môže spôsobiť, že sa začnú menej snažiť a prestanú skúšať nové zaujímavé veci. Namiesto vety, ktorá prináša zákaz sa snažte ponúknuť svojmu dieťaťu niečo zaujímavejšie. Snažte sa teda koncentrovať jeho pozornosť na niečo iné.
Preventívne sa odporúča zariadiť prostredie tak, aby v dosahu detí neboli žiadne nebezpečné a ohrozujúce predmety. Veľmi prínosné je naopak to, keď má dieťa okolo seba podnetné a zaujímavé prostredie, v ktorom nebude pociťovať nudu a nebude hľadať iné možnosti zábavy.
3. Keď musíte povedať „nie“:
Na slová, ktoré majú v sebe záporný význam náš mozog vlastne nereaguje. Veta ako „nespadli z bicykla“, vlastne znie a je vyhodnotená ako „spadni z bicykla“. Ako sme spomínali aj vyššie, ďalšie mínus je to, že keď niečo opakujete príliš často, stráca to na vážnosti. Tak je to aj so zákazmi.Prínosnejšie ako používať slovo nie, je jeho nahradenie inou frázou. Frázou, ktorou dieťaťu ponúknete opäť inú alternatívu, ako niečo urobiť. Napríklad „počkaj prosím, táto cesta je nebezpečná, vyskúšaj radšej túto“, „spomaľ“,…
4. Dieťa musí chápať, prečo dostalo zákaz:
Za každým zákazom by malo nasledovať vysvetlenie, prečo sme danú činnosť zakázali. Mali by sme sa vyhnúť striktným zákazom bez nasledovného vysvetlenia, pretože tým dieťa oberáme o jeho slobodu a schopnosť byť časom samostatný a zodpovedný sám za seba. V prípade, že je dieťa ešte príliš malé, ho namiesto vysvetľovania zoberieme na iné, bezpečnejšie miesto.
5. Pri zákaze by mal byť tón vášho hlasu bez citového zafarbenia:
Ak sa pri zákaze smejete, dieťa to vyhodnotí ako žart. Ak naopak kričíte a ste nervózni, dieťa začína pochybovať o vašej láske k nemu a spôsobuje mu to ťažkosti. Každé dieťa potrebuje usmernenia a preto je dôležité pri zákaze využiť čo najpokojnejší tón hlasu, aby dieťa pochopilo, čo sa mu snažíme povedať.
6. Vždy keď môžete, ponúknite dieťaťu aj inú možnosť:
Zakazovať zväčša musíme preto, lebo zakázané ovocie chutí predsa najlepšie. Vždy keď sa to dá, sa pokúste ponúknuť za zakázanú aktivitu dieťaťu niečo, čo by mu to mohlo vynahradiť. Príkladom môže byť hra s nebezpečnými predmetmi v kuchyni za hru s detskou kuchynkou.
7. Nikdy neustupujte:
Aby vás dieťa bralo vážne, nemôžete meniť svoje rozhodnutia. Nie znamená nie a bodka. V prípadoch, keď je dieťa schopné s vami súhlasiť a dohodnúť sa na kompromise môžete ustúpiť, avšak vždy je potrebné vysvetliť, kvôli čomu sa tak stalo. Ak vás začne dieťa emočne vydierať, alebo takzvane „hrať na city“, vtedy určite nepoľavujte. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať že tým dieťaťu pomáhate, avšak opak je pravdou. Dieťa potrebuje aj určité hranice a pravidlá.
8. Dohodnite sa s členmi rodiny na pravidlách a zákazoch, ktoré budú platiť:
Každá rodina je iná a pre každú rodinu sú prijateľné tiež iné pravidlá. To, na čom sa dohodnete závisí od vás a vašej rodiny. Takýchto pravidiel by však nemalo byť veľa, pretože potom strácajú na dôležitosti a význame.
ZDROJ: wikihow.com