Tento príbeh je o mladom cestovateľovi, ktorý sa raz a navždy rozhodol vzdať všetkých pokušení moderného sveta a začal žiť v ústraní. Práve tento spôsob života inšpiruje spisovateľov, básnikov či hudobníkov po celom svete, ktorí o ňom neustále tvoria diela.
Starý autobus, ktorý sa stal posledným útočiskom pre Christophera, je dnes veľmi vyhľadávané miesto. Niektorí skúsení cestovatelia tvrdia, že Christopher bol múdra osoba, ktorá pochopila, ako funguje život, iní však jeho čin prirovnávajú k sofistikovanej samovražde.
Priatelia a príbuzní Christophera tvrdia, že už od ranného detstva to bol tvrdý človek. Bol tvrdohlavý a idealistický, bol skvelým vodcom, no každým rokom bol čoraz sklamanejší zo sveta okolo seba. Hovorí sa, že už v detstve pociťoval McCandless krutosť sveta, jeho rodičia sa neustále hádali a taktiež mu narušili dobrý vzťah s jeho sestrou. Dokonca sa neskôr prevalilo, že jeho otec má ďalšiu rodinu v inom štáte.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa tínedžer vydal na svoju prvú odvážnu cestu. Počas nej sa v McCandlessovej hlave usadila myšlienka, že začne žiť v divočine. Našťastie sa spamätal, a prišiel dva dni pred začiatkom vysokoškolského štúdia, ktoré mu vopred zaplatili rodičia.
Roky, ktoré strávil na vysokej len zhoršili jeho pohľad na svet a pohŕdal okolitou spoločnosťou. Učitelia ho chválili za jeho skvele vykonanú prácu, no všimli si, že úmyselne sa vyhýba krokom, vďaka ktorým by mohol byť v budúcnosti úspešný. Napríklad sa odmietol pridať k prestížnemu študentskému bratstvu a povedal, že nemá záujem o tituly či vyznamenania.
Po škole prestal komunikovať so svojimi rodičmi, svoje peniaze daroval na charitu a pod pseudonymom „Alexander Supertramp“ začal cestovať po svete. Dva roky putoval po svete, občas strávil niekoľko týždňov v nejakej práci, aby si zarobil peniaze. Jeho snom bola Aljaška, kde sa chcel usadiť.
Posledná osoba, ktorá videla Christophera živého, bol obyvateľ mesta Fairbanks. Rodák z Aljašky sa obával o život mladého muža, ktorý nemal kompas, mapu ani nepoznal, ako prežiť v týchto drsných krajinách. Ponúkol sa, že mu kúpi v meste Anchorage všetko, čo potrebuje, no Chris odmietol.
Ako tak ďalej cestoval, našiel opustený autobus, kde na chvíľu ostal. Žil tam 189 dní, čo potvrdzujú záznamy v jeho denníku. Po niekoľkých mesiacoch žitia vo voľnej prírode si uvedomil, že takto tam ďalej nedokáže žiť. Chcel sa vrátiť, no nemohol sa.
Telo nešťastníka bolo objavené dva týždne po jeho smrti, príležitostným lovcom. V čase smrti Chris vážil len 30 kilogramov. Mladý muž sa otrávil semenami divých zemiakov. Látky, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch spôsobili ochorenie, po ktorom nasledovalo nenapraviteľné poškodenie nervového systému, čo mu spôsobilo paralýzu nôh.
Špecialisti sú si istí, že keby mal Christopher mapu, určite by teraz žil. Je potrebné však poznamenať, že „Alexander Supertramp“ je len jeden z mnohých mladých ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať proti spoločnosti a ujsť do prírody.
Pred niekoľkými rokmi napríklad zmizol ďalší známy cestovať a to úplne bez stopy. Nikdy ho nenašli.